Delfín Fín
Ak mamička svojmu hladnému miláčikovi naservíruje na večeru vareného raka, škľabky a podobné vodné a podvodné pochúťky, môžete vziať jed na to, že na takýto zážitok prekvapený malý jedák nezabudne ani potom, keď ho večer prikryje mäkučká perinka. Stačí len celkom máličko a z ničoho nič sa zrazu vznáša pod morskou hladinou, okolo vás plávajú húfy rybičiek, raje a chobotnice...

Knižka má 16 strán textu a 16 strán ilustrácií. Označené mená v ukážke zmeníme podľa vašej objednávky. Samozrejme, v knižke sa vyskytnú ešte mnoho krát...

Ak napíšete v objednávke venovanie pre dve deti, automaticky obe zahrnieme aj do názvu knižky. Jedným pekným darčekom tak budete môcť obdarovať dve deti naraz.

Do knižky je možné vložiť ľubovoľnú fotografiu alebo obrázok, ktoré budú umiestnené pri venovaní. Pri objednávke knižky nám prosím priložte (pomocou tlačítka "Browse") fotografiu/obrázok vo formáte .jpg. Za vloženie obrázka si k cene knižky účtujeme jednorazovo 1,80 EUR.

Úryvok príbehu:


„A teraz už pekne spinkaj. Pekné sny,“ povedala mamička Leničke. „Dobrú noc, mamička,“ povedala Lenička, ale aj tak nemohla zaspať. Stále musela myslieť na dnešnú večeru. Na tanieroch ležali všelijaké morské obludy, a tiež mušle a raky podobné tým, ktoré vídavala pri potoku v Nitre, kam sa chodievali ona a jej kamarátka Hanička hrávať. Otecko s mamičkou si na tom všetkom veľmi pochutnávali a pritom Leničke neustále zdôrazňovali, aké je to zdravé a výživné. Lenička len sedela a predstavovala si, že to všetko ožíva a chce ju to zožrať.
Lenička sa prevaľovala vo svojej postieľke, a keď sa pozrela na Haničku, videla, že už dávno spinká. Tak si povedala, že skúsi počítať ovečky. Tak, ako ju to naučila stará mama. A pretože už vedela rátať najmenej do sto, začala: „Jedna, dva, tri...“

A zrazu sa izbička začala meniť. Namiesto modrého koberca tu bolo množstvo koralov a machov, namiesto nábytku koralové útesy a všade bolo plno slanej vody. Okolo Leničky a Haničky začali plávať ryby, aké v živote nevidela. Niektoré boli ploské, iné zas guľaté, priehľadné, malé aj veľké, škaredé, ale aj pekné. A tiež tu boli obludy od večere. Lenička dostala strach. A tak sa začala vrtieť, ale voda sa s ňou zahrávala ako chcela. Zrazu počula silný šumivý hlas, ktorý sa rozliehal na všetky strany: „Moore, moore, moore...“
More, pomyslela si Lenička, takže ja som v mori.
„V moori, v moori...“ ozvala sa akoby ozvena. „Ja chcem ísť domov, do svojej postieľky v Bratislave,“ vzlykala Hanička, ktorá tu bola s ňou.
„Domov, domov“ zašumelo more a začalo ich nežne kolísať, až Haničku a Leničku dokolísalo pred morskú jaskyňu. Všade okolo boli morské rastliny a koraly. A zrazu Lenička uvidela, že sa k nej blíži niečo, čo vyzeralo ako malý priehľadný lietajúci tanier s chápadlami. Pomaly a elegantne sa to blížilo k Leničke a naťahovalo to k nej svoje dlhé a početné chápadlá. Lietajúci tanier už- už Leničku chytal do svojich chápadiel, keď sa stalo niečo zvláštne. Voda sa rozčerila, okolo Leničky a Haničky to zahučalo a objavil sa húf malých rybičiek, ktorý ich velikánskou rýchlosťou odniesol do morskej jaskyne. Ocitli sa v jaskyni s množstvom mušlí. Okolo nich sa preháňalo veľa malých rybičiek. Leničke sa malé rybičky veľmi páčili a tak sa ich opýtala: „Kde to sme, milé rybičky?“
„V mori, v mori, v mori,“ prekrikovali sa rybičky.

Ukážky ilustrácií:
» Späť na ponuku