Strašidielko Tim
Deti idú do letného tábora. V jeho blízkosti sa však nachádza tajomný hrad a deťom denná návšteva nestačí. Vyberú sa na ňu potajomky aj v noci a nájdu si nezvyčajných nových kamarátov.

Knižka má 16 strán textu, 16 strán ilustrácií. Označené mená v ukážke zmeníme podľa vašej objednávky (k dispozícii sú kombinácie chlapec - chlapec; chlapec – dievča; dievča – chlapec; dievča – dievča). Samozrejme, v knižke sa vyskytnú ešte mnoho krát...

Ak napíšete v objednávke venovanie pre dve deti, automaticky obe zahrnieme aj do názvu knižky. Jedným pekným darčekom tak budete môcť obdarovať dve deti naraz.

Do knižky je možné vložiť ľubovoľnú fotografiu alebo obrázok, ktoré budú umiestnené pri venovaní. Pri objednávke knižky nám prosím priložte (pomocou tlačítka "Browse") fotografiu/obrázok vo formáte .jpg. Za vloženie obrázka si k cene knižky účtujeme jednorazovo 1,80 EUR.

Úryvok príbehu:


Hurá, je koniec školy! Deti vyleteli zo školy a už sa dohovárali, čo podniknú cez prázdniny.
„Ja pôjdem k babičke! Ja s rodičmi k moru! Ja pôjdem na hory! A ja splavovať rieku!“ prekrikovali sa.
„A čo vy, Barča? Zostávate v Trenčíne?“
„ My s Ivom ideme do tábora. Už sa veľmi tešíme, však Ivo?“
„No samozrejme a poď už, musíme sa baliť, zajtra odchádzame,“ mudruje Ivo.
„Tak ahoj, o štrnásť dní sme späť v Trenčíne, potom sa uvidíme,“ lúčia sa deti a ponáhľajú sa domov.
Doma je iba mamička. Netrpezlivo čaká, aké bude vysvedčenie. „Tak ako to dopadlo?“ volá na nich už z predsiene. „Hm, veľmi pekné!“ chváli Barču aj Iva, keď si pozrela vysvedčenia. „Tak čo, pomôžete mi s balením?“ pýta sa. Barča a Ivo prikývli a už sa hrnú ku skriniam.
Netrvalo to dlho a už aj bolo pobalené. Teraz už len vydržať do zajtrajšieho rána. Barču a Iva čakajú dva týždne plné nádherných zážitkov a dobrodružstiev.
Konečne je ráno. Deti boli také netrpezlivé, že sa rána nevedeli od toľkej radosti dočkať. Rýchlo vyskočili z postieľok, ešte rýchlejšie sa naraňajkovali. Mamička si len v duchu hovorila, bodaj by tak čiperne vstávali aj do školy. Potom si už len dali batohy na chrbát a ide sa. Mamička s oteckom ich odprevadili k autobusu. Ešte pusu rodičom a nasadať.
Cestou sa Barča a Ivo skamarátili s ďalšími deťmi, rozprávali sa, smiali sa a tak im cesta ubehla tak rýchlo, že ani nevedeli ako.
„Sme na mieste,“ volá vedúci tábora, „vystupovať!“
„Vidíš tam ten veľký hrad?“ šepká Barča Ivovi a ukazuje na zalesnený kopec neďaleko tábora.
„Aj ja som si ho hneď všimla,“ prikývla Ivo.
„Dúfam, že budeme mať dosť času poriadne ten hrad preskúmať. A kto vie, možno tam nájdeme zakopaný poklad alebo tam stretneme nejaké hradné strašidlo,“ zasnívala sa Barča a prehodila si batoh cez plece.
„To by bolo niečo, priviezť mamičke domov poklad,“ slastne prižmúril oči Ivo a obe deti pomaly vykročia k táboru.
V tábore sa deti najskôr ubytovali po dvojiciach v stanoch. Keď si všetci vybalili svoje veci, ustlali postieľky a pripravili na večer spacáky, zhromaždili sa na malej čistinke uprostred tábora, kde už na nich čakal vedúci tábora.
„Volajú ma Šaman a pokojne mi môžete tykať,“ predstavil sa. Toto je Ťapka, Borievka a Kevin,“ ukáže na troch dospelých, ktorý stoja veľa neho.
„To budú vaši vedúci družstiev a teraz rýchlo na obed. Keď sa naobedujete, zoradíte sa na lúke za táborom. Máme pre vás pripravený bohatý program.“
Po obede deti celé popoludnie športovali, hrali najrôznejšie táborové hry, súťažili vo všetkých možných disciplínach a hlavne – všetci sa zoznámili.
Po večeri v jedálenskom stane Šaman všetkým prezradil, čo podniknú na ďalší deň. „Pôjdeme na výlet do lesa.“
„Hurá,“ volali deti a hlavne Barča s Ivom. Na prechádzky do lesa chodia deti veľmi radi.
„Ešte zostáva rozdeliť hliadky na dnešnú noc,“ povedal Šaman. „Takže začnete ty a ty,“ ukázal na deti, „a po dvoch hodinách sa vystriedate.“
Na Barču a Iva príde rad o polnoci. Všetky deti sa uložili spať do svojich stanov. Aj Barča s Ivom zaspali ako keby ich hodili do vody. Ale len čo zaspali, už je tu striedanie stráží.
„Vstávajte, decká,“ budí ich hliadka a svieti im pri tom baterkou do očí. Vstáva sa ťažko, ale Barča s Ivom vedia, že musia. Čo keby ich chcel niekto prepadnúť alebo ukradnúť táborovú vlajku? Rýchlo si teda oblečú teplé prádlo a vetrovky, pretože v noci býva chladno a už je čas obísť tábor a skontrolovať, či je táborová vlajka na svojom mieste. Všetko je v poriadku, všade je pokoj.
Keď sa Barči a Ivovi pomaly končí stráž, začujú podivný šuchot.
„Čo je to, Barča?“ zľakne sa Ivo. „Neviem,“ odpovie Barča. Poď, pôjdeme podľa zvuku a vypátrame to.“
„Počuješ? Tamto niečo počujem. Ideme!“ zavelí Barča. Prišli až k vlajkovému stožiaru. „No, pozrime sa, tak toto sú tí votrelci!“ zvolá Ivo. Pri stožiari sa chúli ježia rodinka. „Kde sa tu beriete?“ pýta sa Barča ježkov.
„Zbehni do stanu pre nejakú mikinu, Ivo. Odnesieme ich naspať do lesa.“ Ivo je hneď späť. Deti zabalia ježka do mikiny a odnesú ich na kraj lesíka blízko tábora.
„Tu vám bude lepšie, ešte by vás niekto prišliapol ,“ hovorí Barča a ukladá ježkov do trávy. A rýchlo, je čas na výmenu hliadky. Ivo ide zobudiť ďalšiu dvojicu. A teraz už spať. Ani sa nenazdali a už je tu budíček.
Po raňajkách deti vyrážajú preskúmať tunajší les. Všade kam sa pozrú, je živo. Zaujalo ich nielen veľké mravenisko, ktoré našli na okraji lúky, ale hlavne rozprávanie pána horára z blízkej horárne, ktorý ich prišiel pozdraviť.
Týždeň ubehol ako voda a deti čakal veľký výlet na hrad nad táborom. Barča s Ivom sa nemôžu dočkať, ako to tam preskúmajú. A teraz nastala tá chvíľa...

» Späť na ponuku