Dinosaurus

Ponuka rozprávok

Počas prázdnin v exotike sa deti vyberú s novými kamarátmi na výlet do džungle. V nečakanej búrke však stratia orientáciu a ocitnú sa v zabudnutej časti pralesa plnej rôznych dinosaurov.

Knižka z vydavateľstva Big Jumbo má 16 strán textu, 16 strán ilustrácií. Označené mená v ukážke zmeníme presne podľa vašej objednávky (k dispozícii sú AKÉKOĽVEK MENÁ a kombinácie chlapec - chlapec; chlapec – dievča; dievča – chlapec; dievča – dievča). Samozrejme, v knižke sa vyskytnú ešte mnoho krát...

Ak napíšete v objednávke venovanie pre dve deti, automaticky obe zahrnieme aj do názvu knižky. Jedným pekným darčekom tak budete môcť obdarovať dve deti naraz.

Do knižky je možné vložiť ľubovoľnú fotografiu alebo obrázok, ktoré budú umiestnené pri venovaní. Pri objednávke knižky nám prosím priložte (pomocou tlačítka "Browse") fotografiu/obrázok vo formáte .jpg. Za vloženie obrázka si k cene knižky účtujeme jednorazovo 1,49 EURO.

Úryvok príbehu

Pri veľkej rieke, v krajine, kde horúce slnko večer zatienia ťažké mraky a napoja krajinu silným dažďom, sa rozprestiera nekonečný tropický prales. Jedného dňa však z korún vysokých storočných stromov splašene vyleteli kŕdle pestrofarebných vtákov. Štebotali a pískali, až v ušiach zaliehalo. Volali na poplach. A aj bolo prečo! Z hlbín pralesa sa ozýval lomoz strojov. Boli to žlté bagre, ktoré pod svojimi železnými pásmi drvili všetko, čo im prišlo do cesty.

Kratučkú chvíľku potom, čo vyplašené vtáky zakrúžili nad pralesom, to v niektorých kmeňoch zavŕzgalo, potom sa naklonili a s hlasitým stonaním sa zrútili k zemi. Na zemi ich stroje radlicami nahrnuli na hromadu a nákladné autá ich odvážali preč.

Ľudia, ktorí bagre obsluhovali, boli drevorubači. Každý vie, že drevorubači v tropických pralesoch nemôžu vyrubovať stromy tak ako u nás doma. To by s prácou neboli nikdy hotoví. Spoločnosť, ktorá les vyrubovala, bola až z ďalekej Európy. Tak sa stávalo, že drevorubači museli v pralese zostať aj celý rok. Našťastie aj deti drevorubačov mávajú školské prázdniny. Veľmi často ich preto trávili s rodičmi v drevorubačskom tábore.

Skvelé exotické prázdniny čakali aj na Mareka s Dášou. V tábore trávili čas spolu, pretože celý ten dlhý rok od prázdnin do prázdnin bývali obaja v Prešove a dobre sa poznali.

„Dobré ráno, Marek. Tak čo? Môžeš?“ vyhŕkla nedočkavo Dáša hneď na uvítanie. „Môžem, ale do obeda musíme byť späť. Čo to so sebou, prosím ťa, vlečieš?“ spýtal sa Marek a ukázal na obrovský vak, ktorý mala Dáša na ramene. „To sú plávacie vesty, mama by ma bez nich k rieke nepustila.“ Marek s Dášaou majú v neďalekej domorodej dedine kamarátov - Rubena a Savu. A práve tí ich pozvali k rieke - na rybársku výpravu.

„To teda bude hanba, dokážeš si predstaviť, ako smiešne budeme pred Rubenom a Savou vyzerať? Veď obaja vieme plávať!“ zamračil sa Marek. „Nehundri, Marek. Vesty máme schované vo vaku a nikomu ich predsa nemusíme ukazovať. A ponáhľaj sa, nech na nás Ruben a Sava nečakajú.“ Potom sa rozbehli k malému prístavu pri rieke.

Pri vode bol pokoj, hluk z tábora sem už nedoliehal a široká bahnitá rieka bola tichá a pokojná. Len z hustého porastu na brehoch sa ozývalo bzučanie hmyzu, cvrkot, mliaskanie a šuchot. Ale na zvuky pralesa si už Marek s Dášou dávno zvykli a cítili sa tu ako doma.

„No to je doba,“ rozčuľoval sa naoko Ruben. „Už sme si mysleli, že vás rodičia nepustili,“ pridala sa Sava. „Však je to sem z tábora poriadny kus cesty,“ udýchane povedal Marek. Potom vyvalil oči na loďku, ktorú Sava držala za bok na brehu. „Do toho si mám sadnúť?!“ „Samozrejme,“ odsekol dotknuto Ruben. „Taký čln je na rieku ako stvorený. Je vydlabaný z jedného jediného kmeňa, a preto je to tá najpevnejšia loď široko ďaleko!“ „To všetko si poviete až na rieke,“ ukončila rázne rozhovor Dáša. „Nezabudnite, že sa musíme do obeda vrátiť.“

Všetci štyria nastúpili do uzučkého dlhého člna a odrazili sa od brehu. Úplne vzadu sedel Ruben. Bol najskúsenejší a s loďkou vedel na rieke robiť hotové zázraky. Vpredu sedela Sava, aby Rubenovi hlásila prekážky vo vode - plytčiny, kamene alebo plávajúce kmene stromov, ktoré by mohli čln ľahko prevrátiť. Uprostred sa uvelebili Marek s Dášou. Nestačili sa diviť, ako dobre sa im v tej uzučkej loďke pláva. „Poplávame trochu nižšie po prúde rieky,“ oznámil posádke Ruben. „Na pravom brehu je zátoka, kde voda takmer stojí. Tam si zachytáme najlepšie.“ „Prúd tam síce nie je, ale aby tam boli ryby...“ uťahoval si z Rubena Sava. Marek s Dášou ani nemukli. Plavba po takej veľkej rieke bola pre nich fantastickým zážitkom. Ako len nepriehľadná zelená stena džungle lemujúca brehy dráždila fantáziu oboch detí! Tropický vzduch nad riekou sa chvel horúčavou, slnko nemilosrdne zovrelo do svojich lúčov rieku aj brehy, ale deti teplo takmer nevnímali. Žasli nad neznámymi rastlinami, ktoré sa koreňmi vôbec nedotýkali zeme a so zatajeným dychom pozorovali opice, ktoré sa s vreskotom prepletali hustou spleťou lián a plašili kŕdle pestrofarebných vtákov. O kúsok ďalej všetci štyria so smiechom zatlieskali artistickým výkonom mačiakov.

Čo všetko sa v tom nekonečnom lese, kde možno ešte žiaden človek nikdy nebol, môže skrývať?

Robin
 
Farma
 
Joly