Joly

Ponuka rozprávok

Malý hrdina odcestuje s rodičmi do Afriky, kde sa zoznámi nielen s malou Joly ale aj s jej zvieracími kamarátmi. Prvá cesta do školy v neznámej krajine nebude jednoduchá...

Knižka z vydavateľstva Big Jumbo má 16 strán textu a 16 strán ilustrácií. Označené mená v ukážke zmeníme podľa vašej objednávky. Samozrejme, v knižke sa vyskytnú ešte mnoho krát...

Táto kniha nie je vhodná ako darček pre dve deti.

Do knižky je možné vložiť ľubovoľnú fotografiu alebo obrázok, ktoré budú umiestnené pri venovaní. Pri objednávke knižky nám prosím priložte (pomocou tlačítka "Browse") fotografiu/obrázok vo formáte .jpg. Za vloženie obrázka si k cene knižky účtujeme jednorazovo 1,49 EURO.

Úryvok príbehu

Mamička sa nakláňa nad postieľkou, aby dala svojmu chlapčekovi Kubkovi pusu na dobrú noc. Kubko je chlapec, ktorý sa narodil v Afrike a ako malý sa s rodičmi presťahoval do Veľkých Kapušian. Rodičia sú veterinári, starajú sa a ošetrujú zvieratká po celom svete. Takže sú vlastne tiež veľkí cestovatelia, každú chvíľu bývajú niekde inde. A s nimi cestuje aj Kubko. Jeho najlepší kamarát je Samko, pozná sa s ním zo škôlky a veľmi si rozumejú. Chodí spolu von, jazdia na bicykli, na korčuliach a stále sa spolu smejú. Noc skončila, na oblohe už žiari slnko, slnečné lúče sa predierajú záclonou a šteklia Kubka na tvári. Kubko vyskočí z postieľky a beží za mamičkou. „Dobré ráno, mami,“ volá už od dverí. „Dobré ráno, Kubko,“ odpovedá mamička a postaví pred neho tanier s raňajkami. „Mám pre teba novinku,“ začne mamička. „A akú?“ pýta sa Kubko a odhryzne si z lekvárového chlebíka. Prekvapenia má rád. „Pôjdeme späť do Afriky,“ oznámi mamička.

„Začneš tam chodiť do školy, Kubko, a nájdeš si tam veľa nových kamarátov.“ povedal ocko. „Čože?“ zľakol sa Kubko. „Ja pôjdem do školy?“ „Samozrejme. Ako každé dieťa, aj ty začneš chodiť do školy,“ pridala sa mamička. To bola pre Kubka rana, nevedel si to predstaviť a do školy sa mu vôbec, ale vôbec nechcelo. Radšej by sa hral sa svojimi kamarátmi. Ale nedalo sa nič robiť. Bolo rozhodnuté. Ide sa do Afriky.

Po obede už majú všetko vybalené a tak nič nebráni tomu, aby Kubko vybehol do záhrady za domom. Na záhrade nájde hojdačku. Chvíľu sa hojdá, ale dlho ho to nebaví. Prechádza sa, sleduje okolie a zrazu započuje divné zvuky. „Čo to môže byť?“ pýta sa Kubko sám seba. Ide za zvukom, ale opatrne, pamätá si, čo hovorila mamička, nikam ďaleko a sám. Zvuky stále silnejú. Je to akoby niekto prežúval veľmi nahlas. Kúsok za domom vidí Kubko, že sa tam niečo hýbe. „Čo to môže byť?“ vŕta mu hlavou a bez rozmýšľania sa vydá tým smerom. Našľapuje na špičky, aby ho nebolo vôbec počuť. Aj sa trošku bojí, ktovie čo ho tam čaká. Dôjde až na miesto a rukami rozhrnie vetvičky. „Ahoj,“ ozve sa z výšky. „Kto si?“ Kubko sa najskôr zľakne, ale potom zistí, že sa nie je čoho báť. Je to žirafa. Tu predsa pozná z ockovej práce. A na krku jej sedí dievčatko. „Ahoj, ja som Kubko. Prišiel som zďaleka.“ „A ako sa voláš ty, žirafka?“ opýta sa nesmelo. „Ja som Žofka. A toto je Joly,“ odpovie žirafka a ďalej žuje lístie vysoko v korune stromu. „Ahoj, Kubko,“ pozdraví Joly. „Čo keby sme sa zahrali,“ navrhne Kubko a čaká, čo Žofka s Joly na to. „Poď, niečo ti ukážem, ale musíš mi vyliezť až za uši, tam kde sedí i Joly,“ povie Žofka a trochu roztiahne predné nohy, aby bola nižšia a aby sa na ňu mohol Kubko vyškriabať. „Fajn, už som tu,“ oddýchne si Kubko a sedí Žofke tesne za hlavou. „To je nádhera, máme výhľad na celú krajinu,“ raduje sa Kubko. So Žofkou a Joly sa potom prechádzajú po okolí a Joly vysvetľuje Kubkovi, že sa tiež práve prisťahovala a bude tu chodiť do školy. Kubko je veľmi rád, že si našiel tak rýchlo kamarátku. A tiež je rád, že budú chodiť do školy spoločne.

Robin
 
Farma