Víla Fialka

Ponuka rozprávok

Vášho miláčika a jeho sprievodcu sprevádza kráľovstvom Štyroch ročných období nežná kvetinová víla Fialka a jej priatelia.

Knižka má 16 strán textu a 16 strán ilustrácií. Označené mená v ukážke zmeníme presne podľa vašej objednávky. Samozrejme, v knižke sa vyskytnú ešte mnoho krát... Do knižky vieme vložiť AKÉKOĽVEK MENO.

Ak napíšete v objednávke venovanie pre dve deti, automaticky obe zahrnieme aj do názvu knižky. Jedným pekným darčekom tak budete môcť obdarovať dve deti naraz.

Do knižky je možné vložiť ľubovoľnú fotografiu alebo obrázok, ktoré budú umiestnené pri venovaní. Pri objednávke knižky nám prosím priložte (pomocou tlačítka "Browse") fotografiu/obrázok vo formáte .jpg. Za vloženie obrázka si k cene knižky účtujeme jednorazovo 1,49 EURO.

Úryvok príbehu

Na jednom krásnom mieste, v Žiline, ak to veľmi chcete vedieť, žilo dievčatko Kamilka. Kamilka už vedela dobre čítať, pretože chodila do školy a strašne rada si pred spaním čítala rozprávky. Mala ich tak rada, že si každý večer, keď rozprávku dočítala, vložila knižku pod vankúš a nechala si snívať pekný sen. Vo štvrtok večer sa Kamilke nechcelo vôbec spať. A tak čítala a čítala. Keď sa jej už začali zatvárať viečka, zasunula knižku pod vankúš, zhasla lampičku a zavŕtala sa pod perinu. Len čo zatvorila oči, zaspala.

Naraz ju niečo núti otvoriť oči. Ale čo to je? Že by to bola čokoláda? Nie. Med? Tiež nie. Bola to prenikavá vôňa rozkvitnutej lúky. Kamilka si obzerá krajinu, je to nádhera. Všade dookola sú pestré farby, veľa slniečka a zelenej voňavej trávy. Kamilka sa rozhliada, ale okrem svojej kamarátky Peťky nie je nikto nablízku. „Je tu niekto?“ zavolá z plných pľúc Kamilka.

„Ja som tu,“ ozval sa tenký hlások.

„A kde si?“ pýta sa tentoraz Peťka.

„Priamo pred vami.“

Kamila s Peťkou sa zadívajú a priamo pred nimi je v tráve schovaná malá rastlinka s modrofialovými kvietkami.

„Ty si fialka, však?“ povie Peťka.

„Správne, a kto ste vy? Vás som tu ešte nikdy nevidela!“ hneď sa pýta fialka.

„Volám sa Kamilka, toto je moja kamarátka Peťka a bývame v Prahe. A kde to vlastne sme?“ zvedavo sa vypytuje Kamilka.

„No, predsa v kráľovstve Štyroch ročných období,“ na to fialka.

„V kráľovstve Štyroch ročných období? Ako sme sa sem dostali?“ diví sa Peťka.

„Sem sa dostane len dieťa, ktoré má fantáziu a má rado rozprávky, presne ako vy. Ak ma poslúchnete, zažijete veľa zábavy.“

Deti sa zamysleli. Radi by skúsili, aké je to v takom kráľovstve, iba sa obávali, aby ráno nezmeškali školu.

„Nebojte sa,“ hovorí fialka. „Tu plynie čas úplne inak ako u vás, v Žiline.“

To sa Kamilke aj Peťke uľavilo. A tiež sa tešili, čo ich v kráľovstve Štyroch ročných období čaká. Akonáhle Kamilka s Peťkou súhlasili, zasvietilo slniečko tak silno, že zavreli oči. Keď ich opäť otvorili, stálo pred nimi dievčatko v krátkych šatách modrofialovej farby s dlhými svetlými vlasmi. Kým sa Kamilka stačila na čokoľvek opýtať, fialka chytila Peťku za ruku a povedala:

„Poďte, niečo vám ukážem.“

Už sa stmievalo, Kamilka, Peťka a fialka sa brodili vo vlhkej tráve a na oblohe svietil mesiac. Deti s fialkou došli k lesíku a schovali sa v húštine.

„Pozrite sa,“ ukazuje fialka pred seba. Kamilka s Peťkou údivom otvorili ústa. Uprostred lúky tancujú krehulinké víly. Sú takmer priesvitné, v ľahkých šatách posiatych blýskavými hviezdičkami, ktoré v mesačnom svetle žiaria, až oči oslepujú. Dlhé plavé vlasy im siahajú až k členkom a pri tanci im vlajú pod tenkým závojom. Tancujú tak ľahučko, že sa takmer nepohne ani stebielko trávy.

„To je ale krása!“ je jediná veta, ktorú zo seba Kamilka s Peťkou dostanú. O vílach čítali veľa rozprávok, ale vidieť ich na vlastné oči je niečo úplne iné.

„Hlavne ticho, aby sa nevyplašili,“ hovorí fialka. Víly nerušene tancujú v kruhu, preplietajú sa medzi sebou, sú veselé a šťastné. Zrazu sa jedna z víl potkne a spadne. Z hlavy sa jej zosunul venček a celý sa rozplietol. Víla sa schúlila do trávy a začala plakať. Peťka na nič nečakala a vybehla z húštiny priamo za uplakanou vílou. Ostatné víly sa zľakli a rozplynuli sa v mesačnom svetle.

„Prečo plačeš, bolí ťa niečo?“ pýta sa Peťka.

„Vari to nevidíš? Rozplietol sa mi venček!“ vysvetľuje víla.

„No a?“

„To je pre vílu smola, pretože, keď nebude mať venček na budúci deň, ráno sa premení na jednu z kvetín na lúke a už nikdy neuvidí ostatné víly a nebude môcť tancovať pri mesiačiku.“

Robin
 
Farma
 
Joly