Poklad

Ponuka rozprávok

I veľké deti si zaslúžia ponoriť sa do príbehu, v ktorom vystupujú, a preto je tu kniha pre ne ako stvorená! Každý pubertiak chce zažiť dobrodružstvo a táto partička ho rozhodne zažije. Tajomné hľadanie pokladu im kazí nový spolužiak, ktorý “šikanuje“ všetkých okolo seba. Pred pokladom má preto prednosť jeho potrestanie a náprava. Podarí sa im to? A nájdu aj ten poklad?

Kniha je určená starším školákom.

Označené mená v ukážke zmeníme presne podľa vašej objednávky. Samozrejme, v knižke sa vyskytnú ešte mnoho krát... Do knižky vieme vložiť AKÉKOĽVEK MENO.

Ak napíšete v objednávke venovanie pre dve deti, automaticky obe zahrnieme aj do názvu knižky. Jedným pekným darčekom tak budete môcť obdarovať dve deti naraz.

Do knižky je možné vložiť ľubovoľnú fotografiu alebo obrázok, ktoré budú umiestnené pri venovaní. Pri objednávke knižky nám prosím priložte (pomocou tlačítka "Browse") fotografiu/obrázok vo formáte .jpg. Za vloženie obrázka si k cene knižky účtujeme jednorazovo 1,49 EURO.

Úryvok príbehu

...

Keď zazvonilo na prestávku, rozpŕchli sme sa späť do svojich lavíc a svojim spolužiakom sme rozprávali, čo sme sa dozvedeli. Aj ja som Martinovi hneď všetko povedala. Keď som mu ale oznámila, že som ho prizvala aj k pátraniu po poklade, zdalo sa, že omdlie.

„Nezbláznila si sa snáď, Eva?“

„Neboj,“ upokojovala som ho.

Popoludní sme mali zraz na kopci za kostolom. Prišiel aj Stano s malou lopatkou. Matyáš mal krompáč, Irena vzala lano a ja s Martinom sme mali lopaty.

„Ahoj,“ pozdravil nás ako prvý Stano. Zrazu bol ako baránok.

„Ahoj,“ odpovedali sme zborovo a Matyáš podal Stanovi ruku. Neviem, či by to niekto z chalanov v triede dokázal. Možno je dobre, že Matyáš nechodí do našej triedy a nevidel Stanove lotroviny. Možno sa spolu skamarátia.

„Kde máte ten poklad?“ Zaujímal sa Stano.

„No, my ho zatiaľ nemáme, ale myslíme si, že vieme, kde by mohol byť,“ uviedla všetko na pravú mieru Irena.

„Čisto teoreticky,“ dodal opatrne Matyáš.

„Takže sa nesmieš hnevať, keď ho tam nenájdeme,“ vyhlásila som a Stano sa rozosmial. To bolo snáď prvýkrát, kedy som ho videla s dobrou náladou.

Potom sa obrátil na Matyáša: „Tak ideme na to, nie?“

Rozdelili sme si prácu. Snažili sme sa balvan dookola obkopať, aby sa uvoľnil. Bola to fakt drina, ale pomyslenie na rozprávkový poklad nás hnalo stále vpred. Keď sa nám zdalo, že už sa začína trochu kývať, prišlo na rad lano.

„Vieš viazať uzly?“ Spýtal sa Matyáš Stana. Ten pokrútil hlavou.

„Tak pozeraj, ako sa to robí. Možno sa ti to bude niekedy hodiť,“ vyhlásil Matyáš a už nám názorne predvádzal, ako vyzerajú najpevnejšie uzly na svete. Dostali sme sa do poslednej fázy. Bolo treba zatiahnuť za lano a balvan odvaliť.

„Raz, dva, tri, hej, rup!“ Kričal Matyáš a udržiaval nás v tempe.

Všetci sme zo všetkých síl ťahali za jeden povraz. Asi po štvrť hodine sa konečne dostavil úspech. Ruky nás boleli, čelá sme mali orosené potom, ale balvan sa posunul. Hneď sme pustili lano a bežali sa pozrieť, čo tam je.

„To čumím, tam fakt niečo je,“ vykríkol Stano a s úžasom pritom zapískal.

...

Robin
 
Farma
 
Joly